Gotici hľadajú konfrontáciu so smrťou. To však neznamená, že sú unavení životom alebo že si smrť zvlášť ctia. Skôr vidia krásu v pominuteľnosti a nabádajú sa, aby si užívali život, pretože každý deň môže byť ich posledný. Na gotickej scéne neexistujú žiadne krúžky na stoličkách alebo panelové diskusie, žiadne meditácie alebo workshopy, ktoré by sa zaoberali smrťou. Hudba, motívy a texty slúžia na osobnú konfrontáciu a tiché zamyslenie.
Memento Mori
Pamätaj, že musíš zomrieť! Toto je preklad rýmovaného kázania "Memento mori".
Tento výraz poznáte z nekrológov alebo náhrobných kameňov. Existuje tu aj úzka súvislosť s inými heslami: "Media vita in morte sumus" znamená "Uprostred života sme v smrti". "Mors certa hora incerta" znamená "Smrť je istá, hodina neistá". Tieto výroky sú obľúbené na čiernej scéne, napríklad na tetovaniach alebo potlačiach tričiek.
Vanitas
Motívy Vanitas sú obľúbené aj v gotickej scéne. Vanitas znamená pominuteľnosť všetkého pozemského a znamená niečo podobné: Prázdnota, márnosť, lož, bezcennosť. Typickými motívmi sú lebky, presýpacie hodiny alebo čokoľvek, čo dáva jasne najavo, že človek nemá moc nad životom a musí nevyhnutne odísť. Poznanie, bohatstvo, krása, moc: so smrťou sa všetko rozpadá. Základná myšlienka, ktorú má gotická scéna rada na pamäti. V óde "Vanitas! Vanitatum Vanitas!" básnika Andreasa Gryphiusa z roku 1643 možno vystopovať jej význam.
Tanec smrti
O polnoci vychádzajú mŕtvi z hrobov a tancujú. Nadväzujú pritom kontakt so živými a šíria posolstvo: "Čo ste vy, boli sme aj my, čo sme my, stanete sa aj vy!". Tanec smrti sa zobrazuje na maľbách a stenách už od stredoveku. Obrazy tancujúcich kostier sú podložené veršami. Na čiernej scéne je tanec smrti často eponymom pre večierky. Opisujú ho aj početné piesne v scéne, napríklad pieseň "Totentanz" od Corvus Corax.