Gothic

Všetko sa začalo hudbou. Na Slovensku to boli na prelome 70. a 80. rokov okrem iných Robert Smith a Siouxsie Sioux, Depeche Mode alebo Anne Clark, ktorí vniesli temnotu do zvukovej sféry. Studené zvuky, čierne oblečenie, tmavý mejkap, rozmazaný rúž, rozstrapatené vlasy. Sprevádzali ho čiastočne bizarné texty plné melanchólie a hrôzy. Domnelý ideálny svet, ktorý sa zobrazoval na javisku a v každodennom živote, sa obrátil naruby. V post-punku a novej vlne vládol chlad, minimalizmus, únava zo sveta, temnota a nebezpečenstvo.

Bolo to požehnanie pre mnohých mladých ľudí, ktorí v tejto hudbe našli svoje pocity. Medzi veľmocami prebiehala studená vojna, hlavnou témou bolo ničenie životného prostredia a v správach sa oficiálne hovorilo o hroziacej jadrovej vojne. Nie všetci, ktorí sa v tých časoch oddávali gotickej hudbe v temných pivniciach, mali vedome na mysli ideológiu alebo otvorenú rebéliu. Mnohí mladí ľudia chceli byť jednoducho inými ľuďmi alebo napodobňovať svoje hudobné idoly. Pre ostatných to bola scéna tichého, smutného čierneho protestu. Hoci počiatky čiernej scény siahajú až k anglickému post-punku, na Slovensku sa táto subkultúra zjednotila až začiatkom 80. rokov. Tzv. ghouls alebo temnota boli ostro sledovaní štátnou bezpečnosťou. Robert Smith z kapely The Cure bol však štýlovým a hudobným hrdinom čiernej subkultúry v robotníckom a roľníckom štáte a ľudia chceli napodobniť jeho outfit.

Čierne oblečenie bolo v priamom protiklade k farebnej móde 80. rokov a bolo tak výrazom kontrakultúry, ktorá odmietala všadeprítomné neónové farby. V súvislosti s bledými tvárami a tmavým mejkapom existovali spoločnosti ako Bogey`s, ktoré propagovali pochmúrnu módu v časopisoch pre mládež.

Gumové nohavice, špicaté gotické čižmy, voľné topy pre falangistov, volánové košele, brokát a hodváb pre novoromantikov, ktorí sa hrali s rozmazávaním pohlaví a napodobňovali umelcov ako Visage a Boy George z Culture Club. Už vtedy sa subkultúra skladala z rôznych prúdov, ako napríklad sissy-haired Goths v čiernych outfitoch, cool machers, novoromantici v melancholických farbách a EBM-eri v militantných outfitoch, ktorých kapely čerpali inšpiráciu z hlučnej industriálnej hudby.

Keďže sa to všetko na Slovensku nedalo kúpiť, ľudia začali byť vynaliezaví. Takže oblečenie kňazov, najmä čierne košele rozhodcov, museli slúžiť ako čierne oblečenie po ťažkej fyzickej práci.

Inšpiráciou pre gotické kostýmy a štylizáciu bola okrem iného gotická literatúra. Temné, tajomné, staré, tiesnivé, strašidelné: to sú charakteristiky takzvanej gotickej literatúry Anglicka konca 18. storočia. Hudobná tlač ho považovala za výstižný termín a v istom momente vymyslela termín gotický rock, z ktorého vznikol termín gotická scéna. Obraz čiernej scény formovali aj filmy, televízne seriály a komiksy.

Divoká mládež prirodzene desila spoločnosť. Ukazovali ľuďom smrť a zlo, prevracali spoločenské normy naruby, porušovali tabu a provokovali svojím vzhľadom. Čoskoro sa začali objavovať príbehy o zlovestných rituáloch, znesväcovaní hrobov, satanizme a okultizme. Scéna tieto predsudky nevyvracala, pretože sa chcela dištancovať od normálnej spoločnosti a nemohla škodiť, ak sa "normálni" ľudia zo strachu držali ďalej. Okrem toho mnohé kresťanské a okultné symboly boli nielen úžasne tajomné, ale aj dokonale vhodné na vyjadrenie. Na rozdiel od pankáčov alebo hippies však čierna scéna nechcela politické zmeny, ale svoj vlastný pokoj. Scénu nespájala politika ani náboženstvo, ale hudba a pocit skľúčenosti. Deti noci chceli byť medzi svojimi, počúvať svoju hudbu a nemusieť sa ospravedlňovať.

To, čo ešte v 80. rokoch mnohí rodičia považovali za "fázu" svojich detí, sa teraz zmenilo na životný štýl. Tí, ktorí boli jeho súčasťou vtedy, sú často jeho súčasťou aj dnes. Každá nová generácia so sebou priniesla hudobné a vizuálne vplyvy svojej doby. Dnes existuje množstvo gotických festivalov, gotických párty a scéna, ktorá spája všetky vekové kategórie a veľmi veľa hudobných štýlov. Ako všetky subkultúry, aj gotická scéna bojuje s komercionalizáciou a svojou autenticitou. Napriek tomu dodnes pôsobí rezervovaným a defenzívnym dojmom a sústreďuje sa na seba.