Je ťažké tomu uveriť, ale neoklasická hudba, ktorá je na čiernej scéne veľmi populárna, siaha aj k post-punku. Ak si vypočujete napríklad hudbu skupiny Venomettes, ktorá vznikla v postpunkovom prostredí v polovici 80. rokov, budete počuť klasické nástroje a spev pripomínajúci operu. Členovia Venomettes sa miešali aj v známych postpunkových kapelách ako Siouxsie and the Banshees alebo Virgin Prunes. Keď potom koncom 80. rokov prišla skupina In The Nursery s albumom Stormhorse, na čiernej scéne sa zrodil neoklasický žáner. V tom istom čase sa na pódiu objavili aj Dead Can Dance s klasickými nástrojmi. Ďalšími predstaviteľmi sú a boli Ophelia`s Dream, Arcana, Dark Sanctuary alebo Love Is Colder Than Death.
Harakteristickým znakom žánru neoklasickej hudby sú - prevažne ženské - operné vokály a používanie klasických nástrojov. Nemusí však nutne zostať klasickou hudbou v pravom slova zmysle. Používajú sa aj syntetizátory alebo zvukové efekty, ako sú zvony alebo sample. Experimentuje sa aj s africkými perkusnými nástrojmi, austrálskymi didgeridoos alebo ázijskými strunovými nástrojmi. Hudobnej fantázii sa medze nekladú. Občas sa jasne ukáže susedstvo s Ritualom alebo Dark Ambientom. Na pódiu neoklasické kapely často ponúkajú atmosféru pripomínajúcu návštevu opery.
