Satanizmus nie je náboženstvo na scéne, ale - podobne ako mnohé iné témy - oblasť záujmu. Obraz gothikov ako satanistov vznikol mimo scény, nie v nej. Koncom 80. rokov boli gotici obviňovaní zo znesväcovania hrobov. Obviňovali ich z organizovania satanistických rituálov a spájali ich s rôznymi absurdnými mýtmi. Situácia, ktorú podnietili niektoré vraždy spáchané údajnými členmi scény a ktoré sa v tlači šírili ako "satanistické vraždy", sa koncom 90. rokov vyostrila. Skutočnosť, že ani čierna scéna nie je v bezpečí pred zločincami - ako každá iná sociálna skupina -, nezohrávala vo vnímaní outsiderov žiadnu úlohu.
V mnohých médiách sa objavili správy o satanistických tendenciách v rámci scény, ktoré v ich očiach potvrdzovali texty piesní ako "God's Death" od skupiny "Das Ich". Zvyčajne sa rýchlo našlo niekoľko mladých gothikov so záľubou v senzáciách, ktorí sa zapojili do zinscenovanej hry a ochotne vyjadrovali "šokujúce" názory pred kamerou. Nakoniec však boli všetky teórie o spojení čiernej scény so satanizmom úplne nepodložené a nedali sa ani dokázať, ani potvrdiť. Isté však je, že členovia scény sa - v rámci všeobecného záujmu o temnú stránku sveta - zaoberajú aj Satanskou bibliou a satanizmom a vedia o nich. Je to však zo zvedavosti, a nie z presvedčenia. Na rozdiel od mainstreamu nie je satanizmus tabu. Nie je však ani oslavovaný či preferovaný. Ani na strane scény sa nekonajú žiadne satanistické rituály alebo podujatia na cintorínoch, na ktorých by sa človek mohol zúčastniť.
