Normálna spoločnosť miluje krásne krajiny, šťastných ľudí, nádherné budovy a slnečné počasie. Na druhej strane, gotici fotia úplne inak. Venujú sa pominuteľnosti a svoje fotografické motívy hľadajú na cintorínoch, stratených a prehnitých miestach. Stratené miesta sú napríklad staré priemyselné haly, dediny duchov alebo prázdne domy. Osamelé hrady, bývalé kláštory alebo zrúcaniny sú tiež vynikajúcimi motívmi pre čiernu scénu. Niektorí fotografovia si dokonca plánujú svoju dovolenku v súvislosti s vášňou pre fotografovanie. Cestujú napríklad do Černobyľu, kde v roku 1986 vybuchol reaktor v jadrovej elektrárni. V bývalej oblasti postihnutej katastrofou vyzerajú jej časti stále rovnako ako v čase, keď ľudia nadobro opúšťali svoje domovy.
Osamelosť stratených miest dopĺňa zameranie na prehnité miesta. Motívy zobrazujú zničené, špinavé alebo schátrané detaily, a tým tematizujú pominuteľnosť. Na cintorínoch je zachytená melanchólia a pohľad na príbehy minulosti. Osamelosť, pominuteľnosť, melanchólia: výsledné fotografie končia na plagátoch a billboardoch alebo na výstavách. Výstavy fotografií sú stálicou mnohých veľkých gotických festivalov. Ďalšou veľkou tematickou oblasťou na čiernej scéne je fotografovanie ľudí. Samozrejme, aj tu sa uprednostňujú melancholické a introvertné pózy pred "úsmevom do kamery". Známym fotografom na scéne je Marcus Rietzsch, ktorý každoročne vydáva aj lesklý časopis s dojmami z WGT.
